Môj príbeh a moja cesta – časť 3

Ja som tá detská lekárka, ktorá rešpektuje všetkých rodičov. Očkujem deti, ktorých rodičia si očkovanie prajú, aj deti, ktorých rodičia s očkovaním súhlasia, aj deti, ktorých rodičia si prajú aj nepovinné očkovanie, aj deti, ktorých rodičia sa boja očkovanie odmietnuť (niektorí zo strachu pred chorobami, proti ktorým je vakcína určená, niektorí zo strachu pred tým, že by museli zaplatiť pokutu za neočkovanie, ktorá je 1,5 – násobkom rodičovského príspevku v našom štáte).

A neočkujem deti, ktorých rodičia mi to nedovolia. Vysvetlia mi dôvody svojho rozhodnutia, svoje obavy z možných nežiadúcich účinkov vakcín, prípadne opíšu svoje nepriaznivé skúsenosti. Hovoríme spolu o vážnosti chorôb, proti ktorým je povinné očkovanie uzákonené, o primárnej dôležitosti dbať o zdravý imunitný systém, zdravú stravu, životosprávu a láskavé rodinné prostredie detí v psychickej pohode a harmónii. Hovoríme spolu o veľkej zodpovednosti, ktorú preberajú na svoje plecia, o nutnosti študovania písomností pre aj proti, o všetkom, čo potrebujú a čo ich zaujíma. Doteraz mi všetci do zdravotnej dokumentácie svoje rozhodnutie podpísali. Nie preto, že som ich nútila. Ale preto, že som im vysvetlila: že ich podpis nemienim zneužiť na udávanie, že nič neurobím za ich chrbtom, ak sa veci alebo zákony zmenia, budem ich o tom informovať. Ale že ich podpis potrebujem pre svoju ochranu. Pretože v živote sa veci dejú… ak by dieťatko dostalo napríklad čierny kašeľ, osýpky… rodič by mohol podľahnúť strachu, výčitkám… a mohol by povedať, že mu očkovanie ani nebolo ponúknuté. Takže ak sa vzájomne rešpektujeme, mám aj ja svoje požiadavky a práva.

Doteraz som necítila potrebu takto zoširoka písať o svojej práci, radostiach aj starostiach v nej, stačilo mi, že ja a moji najbližší vieme, aký som človek, aká som lekárka, ako si robím svoju prácu, za ktorú veľmi, veľmi ďakujem. Teraz nastal čas, kedy sa potrebujem podeliť, vyznať, dať o sebe vedieť, zdieľať. Pretože k mojej práci v posledných rokoch pribudol nový fenomén… odmietanie očkovania a veci s tým súvisiace. Deje sa to vo všetkých (teda minimálne v mnohých pediatrických ambulanciách u nás), ale v našom okrese, v našom meste, je to veľmi vyhrotené.

Mám informácie od kolegov z rôznych miest, kde hlásia počet odmietnutí očkovania číslom. Pracovníčky hygieny to evidujú. Nepýtajú si žiadne mená ani iné osobné údaje.

Pracujú teda podľa iných zákonov? Alebo sa len chránia, aby zákon neporušili? Alebo „len“ rešpektujú? Ja hlásim RÚVZ v Leviciach každé odmietnutie povinného očkovania v zmysle zákona. Teda počtom aj percentami podľa veku dieťaťa a druhu očkovania. Pri výkone štátneho zdravotného dozoru každoročne na začiatku septembra pracovníčky konštatujú, že všetko ohľadom očkovania, evidencie očkovaných, evidencie vakcín, uchovávania vakcín, záznamov o podaní vakcíny v zdravotnej dokumentácii robíme správne. A navyše konštatujú, že im chýbajú osobné údaje nezaočkovaných detí a ich zákonných zástupcov. Tieto potrebujú pre začatie priestupkového konania voči nim. Ja si niekoľko rokov študujem zákony, spolupracujem s doktorkou práv a niekoľko rokov si s pracovníčkami hygieny dopisujem v tom zmysle, že nijaký zákon mi neukladá povinnosť oznamovať im nimi požadované údaje a nijaký zákon mi neukladá dávať podnety k priestupkovému konaniu.

Nie som policajt, nie som udavač, nie som človek, ktorý zneužíva dôveru svojich klientov. Som lekárka. Som občan tohto štátu. Mám svoje povinnosti, mám svoje práva. Všetky požadované údaje nemám problém nahlásiť, ak by mi to ukladal zákon. Ale neukladá.

Vo vyhláške je síce uvedené, že lekár hlási menovite zaočkované deti aj názov a šaržu vakcíny, čo každý mesiac robím. Stojí tam aj, že do 15-tich dní v mesiaci nasledujúcom po vykonaní očkovania je lekár povinný hlásiť elektronickou formou zaočkované deti, aj nevykonané očkovanie a dôvod neočkovania. Ale je to len vyhláška, nie je to zákon. A píše sa v nej: do 15 dní v mesiaci nasledujúcom po vykonanom očkovaní… to je trochu na hlavu postavené: ako môžem hlásiť nevykonanie očkovania po vykonanom očkovaní??? Vyhláška je nižšia právna norma, než zákon. Podľa našej ústavy povinnosti smú byť občanovi ukladané len zákonom a v medziach zákona.

A tiež občan je povinný dodržiavať, čo mu ukladá zákon a nikto nemá právo nútiť občana konať tak, ako mu zákon neprikazuje. A máme aj zákon o ochrane osobných údajov, podľa ktorého sa môžu poskytovať osobné údaje občanov, kde musí byť jasné, ktoré sú to údaje, musí byť jasné, komu smú byť poskytnuté a za akým účelom.

Niekoľko rokov som písomne žiadala RÚVZ o presné zákonné normy, podľa ktorých im mám vyhovieť, opakovane mi v odpovediach vymenovali tie isté paragrafy, podľa ktorých mám povinnosti, ktoré mi oni ukladajú… ibaže v žiadnom z nich to nestojí. Opakovane v mojich ambulanciách vykonali štátny zdravotný dozor… bez ohlásenia sa vopred, počas riadnych ordinačných hodín, kedy v čakárni čakali choré deti. Pri jednej takejto návšteve ma pani doktorka osočila, vraj sa mám už konečne prestať hrať na mačku a myš a  priznať sa, že som proti očkovaniu. Spýtala som sa jej, či svoju otázku myslí vážne, či toto je dôvod jej návštevy a či vie, že niečo také by mi musela najprv dokázať, na čo sa mi následne veľmi ospravedlňovala. Svoju návštevu zdôvodnila tým, že keďže som im doteraz neposlala mená a ostatné osobné údaje neočkovaných detí a ich zákonných zástupcov, tak si ich prišla vypísať osobne a žiadala ma, aby som jej predložila karty detí. Povedala som jej, že zákon stanovuje presne, komu môžem poskytnúť k nahliadnutiu zdravotnú dokumentáciu a za akým presne účelom a že konkrétne jej by som ju mohla poskytnúť len pri vyšetrovaní  v súvislosti s epidémiou infekčného ochorenia.

Následne mi menovaný úrad uložil pokutu 7.000 eur za neoznámenie osobných údajov a za znemožnenie výkonu štátneho zdravotného dozoru. Pri prejednávaní tejto záležitosti na úrade som bola aj so svojou právnou zástupkyňou. Pýtala som sa riaditeľky úradu, ako vypočítali sumu sedem tisíc eur pre mňa, som bezúhonná občianka a lekárka a táto suma je neúmerne vysoká a mohla by vážne narušiť chod ambulancie a následne starostlivosť o pacientov. Odpovedala mi, že vynásobili počet nezaočkovaných detí sumou pokuty 331 eur, ktorú  mali rodičia zaplatiť a že to mi ešte vzhľadom na tento výpočet stanovili nízku sumu. Tu stojí za zamyslenie, že skupina Penta dostala pokutu dvetisíc eur za to, že v ich zariadeniach musia pacienti platiť vstupný poplatok cez 300 eur. Pri porovnaní príjmov tejto skupiny a príjmov detskej ambulancie je to na vážne zamyslenie. A pani riaditeľka ma obvinila, že svojím konaním kryjem priestupky rodičov a tým pomáham zväčšovať vakcinačnú dieru na Slovensku.

Netuším a ani som v odbornej literatúre nenašla exaktnú definíciu pojmu vakcinačná diera a nie je mi ani jasné, akým presne mechanizmom by sa tá vakcinačná diera mohla zmenšiť, keby všetci rodičia pokutu zaplatili.

A opakujem, keby mi zákon nespochybniteľne ukladal poskytnúť konkrétne údaje, nemám s tým problém. Keď som na prejednávaní tejto záležitosti na menovanom úrade povedala, že je veľmi ťažké pracovať pod nátlakom úradnej moci, ktorá ma núti porušiť zákon a je takmer nemožné vybrať si, či nesplnením ich požiadaviek sa vystavím riziku udelenia sankcie, ktorú mi naozaj udelili alebo si vyberiem možnosť, že im síce vyhoviem, ale žalovať ma môžu rodičia za porušenie ochrany osobných údajov. Odpoveďou mi bolo, že prečo sa bojím žalovania rodičmi, keď doteraz za očkovanie žiadny rodič na Slovensku pediatra nežaloval. Odpovedala som, že čo nebolo, môže byť. Dostala som aj otázku, prečo sa ostatné moje kolegyne neboja hlásiť úradu osobné údaje v súvislosti s neočkovaním. Odpovedala som, že to je otázka pre moje kolegyne. Ja za ne neviem a ani nemôžem odpovedať.

Odvolali sme sa s mojou právnou zástupkyňou voči rozhodnutiu o zaplatení pokuty. Toto odvolanie bolo posunuté na ÚVZ SR. Dostali sme odpoveď, ktorá bola prakticky kópiou tej z Levíc. Podpísaný je hlavný hygienik, ale nie je uvedený žiadny iný zamestnanec úradu, ktorý odpoveď napísal.

Je tam ale jedna veta, ktorá je až neuveriteľná: že svojím počínaním sa podieľam na znižovaní úrovne populácie. A toto hraničí s neopodstatneným osočovaním. Som presvedčená, že niečo také do úradnej korešpondencie nepatrí.

Takže toto je môj príbeh, moja cesta. Toto rozhodnutie úradnej moci dávame preskúmať súdom. Chcem veriť, že žijeme v demokratickej spoločnosti, v právnom štáte a verím, že súd mi dá za pravdu. Verím, že v senáte, ktorý bude rozhodovať túto vec, sedia slušní občania nášho štátu, slušní ľudia a zodpovední a poctiví zástupcovia nášho súdnictva.

Prajem si, aby pediatri na Slovensku mohli vykonávať svoju prax čestne, svedomite, zodpovedne, rešpektujúco voči iným a s rešpektom aj voči sebe. A bez strachu z nátlaku, z pokút, bez strachu z úradnej moci, pokojne a v psychickej pohode. Lebo len tak môžeme pracovať s najväčším nasadením a pre dobro svoje a svojich klientov. A malo by byť našou prioritou pracovať pre najvyššie dobro detí a ich rodín.

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste si prečítali môj príbeh. Ďakujem  za každú chápajúcu, láskavú a podporujúcu myšlienku.

S úctou Eva Nováková

MUDr. Eva Nováková
Som detská lekárka, svoje vysnívané povolanie s láskou vykonávam už 30 rokov. Každý deň chodím do práce s radosťou, uprednostňujem celostný, ľudský a predovšetkým rešpektujúci prístup k deťom aj k celým rodinám. Podporujem mamičky v ich kompetenciách, v dojčení, v zdravom stravovaní detí. Povzbudzujem rodičov vo výchove svojich detí s vnímavosťou, úctou a láskou.
Komentáre

Pridať komentár