Zvracanie – reč detskej duše

Zvracanie – je mi na vracanie

  •  zvracať tiež znamená „poddať sa“, „obetovať sa“, „ponechať veciam voľný priebeh“ a „zveriť sa vyššej moci“

Príčinou detského zvracania často býva aj nadmerné rozrušenie. Stáva sa to, ak je dieťa nakŕmené v čase, keď vôbec nie je pripravené tráviť. Vďaka reakčným možnostiam svojho nervového systému sa dostane do dvojitej väzby. Dostáva sa do situácie, v ktorej dominuje sympatikus, teda plynový pedál organizmu, namiesto do situácie parasympatiku, teda brzdy organizmu. Táto „brzda“ je v skutočnosti potrebná k správnemu tráveniu. Inými slovami, atmosféra pre dieťa práve nie je vhodná na kŕmenie, ak je matka napríklad príliš rozrušená a chýba jej potrebný pokoj, či odovzdanosť. Všetko okolo situácie kŕmenia je príliš hektické, čo prináša problémy hlavne pri dojčení. Aj keď dieťa prijme príliš veľa falošných dojmov a nestráviteľných skúseností, môže mu byť z toho na zvracanie. Je dôležité naučiť sa už ako dieťa, že nie je vždy účelné prehltnúť za akýchkoľvek podmienok všetko, čo nám kto nachystá a stráviť to. Keď sa necháme oklamať a keď pustíme témy, či veci hlbšie, ako nám je milé, je vypľutie v konkrétnom i prenesenom slova zmysle tou najlepšou alternatívou.

Zvracanie materského mlieka – ty mi teda nechutíš

  • malé dieťa je tým najlepším zrkadlom svojej matky

Ak dieťa zvracia svoju jedinú potravu, musí ho matka prikladať k prsníku oveľa častejšie a vyslúžiť si tým ešte neprehliadnutejšie odmietnutie. Tento začarovaný kruh má však aj dobrú stránku. Častejším dojčením saje dieťa čím ďalej častejšie a pri väčšom hlade aj intenzívnejšie, čo povzbudzuje matkin organizmus k vyplavovaniu väčšieho množstva oxytocínu. Tento dôležitý hormón, ktorý hrá už od dojčenského veku až po dospelé partnerstvá rozhodujúcu úlohu pre stabilitu ľudského zväzku, môže vniesť do nepriaznivej situácie uzdravujúci prvok. Množstvo oxytocínu a endorfínu, ktoré sú pri dojčení vyplavované do matkinej krvi, zodpovedá pri prepočte na dospelú osobu množstvu vyplavovanému pri orgazme. Z medicínskeho pohľadu je zvracanie materského mlieka intenzívnym prúdom pravdepodobne dôsledkom kŕču žalúdočného vrátnika (stenózy pyloru).
Problém môže byť aj v tom, že dieťa je veľmi hladné a preto pije príliš rýchlo. Rovnako by sme mali uvažovať aj o možnosti, že môže chcieť niečo celkom iné. V tomto štádiu raného detstva je to predovšetkým prístup – potrebuje, aby sa mu matka proste venovala.

Odporučenie matkám

Matky by sa mali pýtať: „Čo je v tom mojom mlieku, čo moje dieťa nechce a nemôže prijať?“, „Čo všetko odovzdávam svojmu dieťaťu?“, „Koľko strachu a napätia sprostredkovávam dieťaťu svojim mliekom?“, „Čo je na mojich záľubách tak neprijateľné pre dieťa?“, „Kde musím uskutočniť nejakú zmenu a prispôsobiť sa novej situácii?“.
Mlieko je samozrejme zaťažené všetkým, čo matka prežila v priebehu svojho vývoja. Je tam celkom konkrétne zastúpené aj všetko to, čo kedy zjedla a vôbec všetko, čo prijala do svojho vnútra. Pritom by sme mali vziať do úvahy aj všetky tie hormóny stresu a strachu, ktoré boli vyplavené do mäsa zabitých zvierat, ktoré matka príjma v strave. Syndrómy strachu, takzvané psychózy, majú okrem pribúdajúcej úzkosti v dnešnej modernej spoločnosti korene aj tu. Je však prirodzené, že aj všetky ostatné konzumované substancie zanechávajú svoje stopy v materskom mlieku.
Už len používanie určitého druhu korenia alebo napríklad citrusové plody môžu natoľko zmeniť zloženie materského mlieka, že s tým dieťa môže mať problémy rôzneho druhu.
Dnes tiež vieme, že matka odovzdáva svojmu prvorodenému dieťaťu so svojim mliekom pomerne značné dávky ortuti, ak má v ústach niekoľko amalgámových plômb. Príroda zrejme stavia matkine blaho nad blaho jej dieťaťa a využíva mlieko k detoxikačným pochodom. Preože je materské mlieko výsledkom jedla, trávania a prežívania matky, mala by pri jedle aj pri prežívaní svojho každodenného života myslieť vždy aj na svoje dieťa. Rovnako aj počas dojčenia, by mala myslieť za oboch. Jej zvracajúce dieťatko ju nepriamo núti, aby bola vyslovene pozorná, starostlivá a láskavá. Musí ho brať k sebe veľmi opatrne, jemne a nesmie pri tom robiť žiadne rýchle pohyby, inak sa mlieko okamžite vráti prúdom zase von.
Rovnako platí, že ak matka prežíva strach o svoju postavu alebo partnerstvo, môže to dieťa cítiť tak zreteľne, že sa vzdá materského mlieka dobrovoľne a demonštratívne.
Ak je matka preťažená a je na všetko sama, nájde v detskom zvracaní takmer ideálne východisko zo situácie, v ktorej sa cíti ako zajatec. Toto jej preťaženie môže byť dôvodom podvedomého odstavenia, pretože po ukončení dojčenia sa dieťa môže aspoň čiastočne odpútať a matka tak môže aspoň z časti získať späť svoj vlastný a trochu nezávislejší život. V tomto prípade je dobré si uvedomiť, že každá dojčiaca matka má právo na odpočinok a pomoc, pretože dojčenie je energeticky porovnateľné s osemhodinovou prácou stavebného robotníka.

Záver

V skutočnosti zvracajúce dieťa prosí o vľúdny prístup a starostlivosť. Akokoľvek je matkina situácia obtiažna, zostáva veľmi dôležité, aby zachovala pokoj a vyvarovala sa prisudzovaniu viny a hodnoteniu, aby ostala otvorená voči emocionálnej bezmocnosti.

„Bez ohľadu na to, aké si, ťa milujem, a to najdôležitejšie je, že ti to robí dobre.“

Zdroj: Nemoc jako řeč detské duše – Ruediger Dahlke, Vera Kaesemann

MUDr. Eva Nováková
Som detská lekárka, svoje vysnívané povolanie s láskou vykonávam už 30 rokov. Každý deň chodím do práce s radosťou, uprednostňujem celostný, ľudský a predovšetkým rešpektujúci prístup k deťom aj k celým rodinám. Podporujem mamičky v ich kompetenciách, v dojčení, v zdravom stravovaní detí. Povzbudzujem rodičov vo výchove svojich detí s vnímavosťou, úctou a láskou.
Komentáre